nemam

Po vypočutí nového albumu skupiny Kontrafakt som si naplno uvedomil, čo som
predpokladal zatiaľ len na politickej scéne. Čím hlasnejší prejav, čím hrubší jazyk
osočujúci iných, tým vyššia popularita a preferencie. A tak ako sme boli zvyknutí na
sprosté a bezbrehé ponižovanie a osočovanie zo strany Vladimíra Mečiara, tak
ako sme zvyknutí na trápne, urážajúce a primitívne reči Jána Slotu, tak sko si zvykáme
na populistickú bezbrehú hlúposť, aroganciu a namyslenosť zo strany Róberta Fica,
tak si musíme zvyknúť na nič nenesúce posolstvá sprostých rečí skupín dávno nového
hudobného mainstreame, u nás najviac známeho asi cez práve spomenutú kapelu.
Tak ako pri Mečiarovi sme to chápali, lebo starým ľuďom jeho výkriky boli vodou na mlyn,
tak ako to chápeme pri Slotových pochlebovačoch, tak to chápeme pri skupinách ako
je Kontrafakt. Áno, mladý naozaj potrebujú, aby niekto za nich povedal celému svetu čo
si oni myslia ale nemajú také možnosti to povedať. A tak tvrdosť, agresia a arogancia
sú v istom veku veľmi lákavé a uznávané. Niekedy žiaľ aj dlhšie než len v istom veku.
Neprišiel som však zatiaľ na to, ako mám chápať dav idúci za terajším premiérom. Nie
sú to babky a dedkovia, nie sú to čistý pochlebovači a paraziti a už vôbec nie mládež
túžiaca poslať celý svet a všetkých do ... Takže, naozaj sme tak hlúpi, že sa necháme
strhnúť ako stádo populistickým, pokriveným charakterovo ako aj uhľom pohľadu,
človekom, ktorý okrem urážania, osočovania, ponižovania a planých rečí nič nedokázal ?
Ak je toto obraz našej spoločnosi a takýto naozaj sme, tak to si naozaj idem ďalej
počúvať dookola Rytmusa a Ega, ktorý osočujú a urážajú, ponižujú, ale minimálne
neznamenajú hrozbu pre nás ako národ. Pre mladých hej. Ale to je úplne iná téma...